Tradičná čipka

Samonosný, takmer výlučne prelamovaný (priehľadný) pletený, prípadne viazaný alebo tkaný textil. Jej funkciou bolo lemovať, spevňovať a chrániť okraje textílií, spájať jednotlivé kusy textilu v textílii, vytvárať v textílii pružné a vzdušné časti (vložky v čepcoch, košeliach a pod. umožňujúce prevzdušnenie zakrytých častí tela) alebo samostatné textílie (goliere, pásy a i.). V najväčšej škále lokálnych a oblastných foriem existovala na Slovensku paličkovaná čipka. Čipky sa zhotovovali aj pletením na krosienkach, na ihliciach, háčikom a háčikom na vidlici. K viazaným čipkám patrili viazané strapce, frivolitky a sieťovaný textil. Tkané čipky boli zhotovené buď na doštičke (napríklad tkanice, nazývané čipka, so slučkami na jednom okraji, tkané od konca 19. storočia v obciach v blízkosti Ilavy a prišívané na čepce), alebo na krosnách (čipkovina, tkaná od polovice 20. storočia na východnom Slovensku technikou ažúrového a perlinkového tkania). Spojením postupov pletenia, viazania a vyšívania sa tvorila šitá čipka.
Autor: Juraj Zajonc
 
 
Háčkovaná čipka na čepci z okolia Veľkého Krtíša (okr. Veľký Krtíš). Okolo roku 1950. Archív diapozitívov ÚEt SAV v Bratislave. Foto H. Bakaljarová. Paličkované čipky. Jalšovík (okr. Krupina), 1. polovica 20. storočia. Súkromný archív J. Zajonca. Foto J. Zajonc.  Sieťovaný a výšivkou zdobený pás čipky. Gerlachov (okr. Poprad), 1. polovica 20. storočia. Súkromný archív J. Zajonca. Foto J. Zajonc.